BLG

Strategický plán odbornej činnosti Slovenského centra vizuálnych umení a Domu umenia/ Kunsthalle Bratislava na roky 2016-2018 s ohľadom na vývoj situácie v prvých rokoch existencie (2014-2015)

1. Charakteristika východzieho stavu na základe vývoja z rokov 2014-2015

2. Vybrané tituly výstavnej činnosti na roky 2016-2018 a ich medzinárodný dosah

3. Sprievodné a vzdelávacie aktivity

4. Výskum, dokumentácia, knižnica, archív

5. Udržateľnosť a ďalší rozvoj činnosti a štandardov SCVU a KHB

 

1.Charakteristika východzieho stavu na základe vývoja z rokov 2014-2015

Prvé dva roky existencie SCVU a KHB od roku 2014 ukázali, že rola tejto inštitúcie v slovenskom kultúrnom prostredí sa z hľadiska aktuálnej situácie v oblasti kultúry, rovnako ako aj z hľadiska dopytu zo strany kultúrnej verejnosti, kryštalizuje predovšetkým v jeho medzinárodných aktivitách. V importe a exporte prezentačných projektov, spolupráci na nových spoločných medzinárodných projektoch, ako aj vo vlastných a iniciovaných výskumných a edukačných projektoch. Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že sa uvedeným aktivitám na systematickej báze žiadna zo štátnych, verejných či súkromných organizácií, alebo iniciatív s väčším úspechom na Slovensku nevenovala, ani nevenuje. Na druhej strane je hybnou silou tejto situácie neustále sa zvyšujúci záujem medzinárodného prostredia o slovenské vizuálne umenie od 60. rokov 20. storočia po súčasnosť, na ktorý, okrem čiastočného zamerania SNG, nie je ani jedna zo slovenských galérií systémovo pripravená. (Chýbajú kontakty na významné osobnosti, na mienkotvorné inštitúcie vo svete, absentuje produkcia odborne relevantných viacjazyčných publikácií.) Za najvyššiu prioritu v tejto oblasti preto považujeme zapojenie sa do aktuálnych trendov globalizovaných dejín umenia, v rámci ktorých sú dnes dejiny a dejepis umenia Strednej a Východnej Európy jedným z najzaujímavejších a často pertrahovaných fenoménov. Bolo by historicky neodpustiteľnou stratou, aby sme sa ako krajina, ktorá je súčasťou Strednej Európy, do aktivít, v rámci ktorých sa na medzinárodnej scéne dnes prakticky bez našej prítomnosti formulujú aj naše dejiny, nezapojili. SCVU sa prirodzeným vývojom v zmysle uvedeného dopytu, rovnako ako v zmysle využitia predchádzajúcich dlhodobých aktivít svojich pracovníkov a externých spolupracovníkov stala miestom, ktoré zaznamenáva veľký potenciál medzinárodnej rezonancie:

- na výstavách, ktoré sme v najvyšších medzinárodných štandardoch pripravili sa podieľali etablované inštitúcie (Múzeum moderného umenia vo Varšave, Galerie hlavního města Prahy, Centre Georges Pompidou v Paríži, Goethe Institut, Rakúske kultúrne fórum, České centrum, Constitution Hill v Johannesburgu a ďalšie),

- výskumné a edukačné aktivity SCVU majú dosah nielen na návštevníkov KHB, ale rezonujú na významných medzinárodných fórach a inštitúciách (výskumné - AICA, IKT, College Art Association, Clark Art Institute, Courtauld Institute of Art, Modernist Studies Association, University of Johannesburg, Hankuk University Seoul; edukačné - Hands On International!, ICOM a ďalšie),

- v zmysle zhromažďovania a spracovávania informácií do databáz sa s ohľadom na domáce možnosti a aktuálny medzinárodný záujem ukázalo, že pôvodné nastavenie zamerania, sústredené výhradne na domáce prostredie nie je dostačujúce:

- vo finančných, personálnych ani priestorových silách SCVU za daného stavu nie je možné vytvorenie tak komplexnej fyzickej alebo digitálnej databázy, aká by bola v čase masívnej digitalizácie konkurencieschopná,

- vytváranie a správa software, zhromažďovanie digitálnych informácií bez ich presieťovania s medzinárodnými databázami a ich špecifickou systematizáciou by malo v čase osobných a inštitucionálnych web-stránok a tiež sociálnych sietí len duplicitnú rolu a bolo by zbytočne drahé.

V ďalšom texte tejto stratégie vychádzame z predpokladu, že SCVU je - prostredníctvom svojich pracovníkov, vystavujúcich, publikujúcich a vystupujúcich na medzinárodných fórach, ich blízkych spolupracovníkov, často patriacich medzi popredné osobnosti venujúce sa napríklad problematike dejín umenia v Strednej Európe, prostredníctvom ďalších kontaktov a odborných a manažérskych skúseností - schopné a povolané pôsobiť v medzinárodnom prostredí v prospech zviditeľňovania novšieho slovenského umenia, jeho dejín a dejepisu.

 

2.

Vybrané tituly výstavnej činnosti na roky 2016-2018 a ich medzinárodný dosah

Strach z neznámeho (marec - júl 2016, kurátorka: Lenka Kukurová)

Zaradením tohto titulu do výstavného plánu využívame skutočnosť, že náš výstavný plán, ktorý nie je pevne uzavretý na niekoľko nadchádzajúcich rokov stále umožňuje flexibilitu reagovať na aktuálny medzinárodný spoločenský a kultúrny problém. Výstavu sme iniciovali v septemberi 2015 ako reakciu na aktuálnu utečeneckú krízu, kurátorka ňou nadchla a pre ňu získala nové diela od takých osobností, ako je Dan Perjovschi či Kateřina Šedá. Na projekte spolupracujú Okrem Goethe Institutu a Heinrich Boell Stiftung takmer všetky existujúce nezávislé a neziskové organizácie, venujúce sa na Slovensku záležitostiam ľudských práv. Môžeme povedať, že sme pravdepodobne jedinou štátnou inštitúciou v Strednej Európe, ktorá sa uvedenému problému v taktejto šírke venuje. Financie, ktoré by sme inak investovali do výroby katalógu, budú v tomto prípade použité na sprievodné aktivity, aby sme túto citlivú a zložitú tému komunikovali čo najširšiemu publiku nielen v Bratislave, ale aj v rámci celého Slovenska. Pripravujeme programy aj pre mimobratislavské školy, ale aj prezentácie výstavy predstaviteľom významných európskych inštitúcii (kongres IKT - International Association of Curators of Contemporary Arts - máj 2016, Brusel) - formou prednášok, videoprojekcií a i.

Between Democracies (september 2016 - január 2017, kurátori: Judy Peter, Karen von Veh, Cristian Nae, Richard Gregor)

Historicky prvý projekt prepájajúci umenie dvoch vzdialených post-totalitných spoločností: socializmus a apartheid skončil u nás a v Južnej Afrike približne v rovnakom čase. Dopad týchto zmien na jednotlivé spoločnosti a osobná a kultúrna pamäť s týmto súvisiaca sú hlavnou témou veľkej medzinárodnej výstavy, prinášajúcej diela 40 autorov (medzi nimi napríklad William Kentridge, Little Warsaw, Agnieszka Polska, zo Slovenska Ľubomír Ďurček či Ilona Németh).

Výstava bola pôvodne premiérovaná v bývalej politickej väznici Constitution Hill v Johannesburgu a je prvým rozsiahlym vyvezeným projektom usporiadaným vo vlastnej réžii SCVU. V Južnej Afrikeišlo o najväčší výstavný projekt vizuálneho umenia od roku 1998, pričom je dôležité, že v jeho dominantnej časti, venovanej Strednej Európe, kľúčovo zaznelo i slovenské umenie.

Tvorba Stana Filka po roku 1989 (marec - júl 2017, kurátorka: Nina Vrbanová)

Výstavou popredného slovenského avantgardistu, ktorého tvorbou sa dnes súbežne zaoberajú viaceré inštitúcie a mnohí jednotlivci doma i v zahraničí, chceme prispieť k jeho etablovaniu na medzinárodnej scéne. Chceme využiť danosti a jedinečný rozsah našich výstavných priestorov pred rekonštrukciou k vystaveniu rozmerných inštalácií a ďalších dosiaľ nespracovaných diel zo záverečnej etapy tvorby autora, ktorá by sa inak stala predmetom skúmania až oveľa neskôr. Pre kurátorku, ktorá s autorom v roku 2011 pripravila poslednú výstavu, na ktorej sám osobne participoval, je to priestor pre zhodnotenie svojho sedemročného výskumu, ktorý tvorbe Filka venovala. Pre výstavu momentálne hľadáme aj zahraničného inštitucionálneho ko-kurátora. K výstave vyjde zodpovedajúci katalóg, doplnený textami od popredných zahraničných odborníkov.

Projekt plánujeme predstaviť na kongrese IKT (International Association of Curators of Contemporary Arts - máj 2016, Brusel) pre zabezpečenie jeho repríz vo významných zahraničných múzeách.

Samostatná výstava Monogramistu T.D. (Dezider Tóth) v múzeu La Criee v Rennes (2017, kurátor: Juraj Čarný)

Druhý z radu vyvezených projektov - výstava popredného slovenského neo-avantgardného umelca, ktorého tvorba je v medzinárodnom kontexte, napriek zvyšujúcemu sa záujmu o jeho súbežníkov Júliusa Kollera, Rudolfa Sikoru či Milana Adamčiaka, zatiaľ neznáma. Predstavením vývinu a koherencie jeho tvorby zahraničnému publiku si sľubujeme vzbudenie záujmu aj o ďalších autorov konceptuálneho umenia zo Slovenska. SCVU pripravuje samostatnú “ne/výstavu” “ne/ autora” Monogramistu T.D. následne - v roku 2019. Vďaka spolupráci so Sophie Kaplan, ktorá vznikla na kongrese IKT vo Viedni a Budapešti (2015) budeme náš vlastný výstavný titul predpremiérovať v múzeu, ktoré vedie v Rennes (La Criee).

V období od júla do decembra 2017 plánujeme rozsiahlu rekonštrukciu výstavných priestorov Domu umenia, financovanú zo štrukturálneho grantu Európskej únie - Cezhraničná spolupráca, ktorý pre Národné osvetové centrum vypracovávajú v spolupráci s rakúskym partnerom - MAK pracovníci MKSR a SCVU.

Samostatná prezentácia slovenského umenia na Pekingskom bienále 2017 (september - október 2017, kurátori: Richard Gregor, Juraj Čarný)

Na základe viacerých kurátorských jednaní (vo Washingtone a Rijeke) sme získali pre SCVU možnosť, vytvoriť v roku 2017 jednu zo šiestich národných sekcií Pekingského bienále, ktoré sa koná pod záštitou čínskeho Národného múzea. Projekt je v súčasnosti v príprave a úvodných jednaniach s druhou stranou, prezentovať budeme približne 20 autorov súčasného slovenského umenia.

Profilová výstava Štefana Papča (február - jún 2018, kurátorka: Elena Sorokina (FR), spolupráca Daniel Grúň)

Autorovi z najmladšej generácie slovenských sochárov pripisujeme také perspektívne výhľady k úspechu na medzinárodnej scéne, aké zo Slovenska doteraz dosiahol len Roman Ondák. Preto už teraz organizujeme jeho prvú veľkú retrospektívu, a to s medzinárodným kurátorským zastúpením a rozsiahlou monografiou. Súčasťou úvodných jednaní sú aj otázky vyvezenia výstavy do Poľska, Nemecka, Francúzska a Nórska. Vieme, že sochárstvo je dnes najzložitejšou časťou súčasného umeleckého spektra - ťažko sa vystavuje, je náročné na produkciu a býva predmetom ideologického zneužívania. Chápeme zaradenie tohto projektu tiež ako signál podpory tomuto médiu a autorom, ktorí sa z princípu vydajú „ťažšou“ cestou. Aj tento projekt plánujeme predstaviť na kongrese IKT (International Association of Curators of Contemporary Arts - máj 2016, Brusel) pre zabezpečenie jeho repríz vo významných zahraničných múzeách a galériách. 

Bienále formátu „Danuvius“ (august - december 2018, kurátori aj štruktúra v jednaní)

V roku 2018 uplynie polstoročie od Bienále Danuvius 1968. Chceme zaviesť tradíciu takýchto podujatí, celosvetovo prehodnocujúcich zmenu doby a kultúry vždy po 50 rokoch. Ďalšie pokračovanie, t.j. (august) 2068 bude zároveň aj „futuristickou“ témou tohto ročníka. Projekt je dnes v štádiu úvodného rozpracovania, fundraisingu a predbežného jednania s kurátormi zo zahraničných inštitúcií.

Výstavy v Kunsthalle LAB (priebežne, 6-8 krát ročne)

Kunsthalle LAB je výstavný priestor typu laboratórium, prezentujúci progresívne súčasné umenie dynamickým modelom krátkych výstav. Slúži ako miesto prezentácie medzinárodných i domácich výstav menšieho formátu. Kurátori KHB sem vyberajú projekty tak, aby čo najintenzívnejšie komunikovali s divákmi cez sklenené výklady, ktoré priestor oddeľujú od pešej zóny, ktorou denne prejdú tisíce ľudí. S ohľadom na špecifický výstavný priestor typu “window gallery” sa dramaturgia zameriava najmä na vizuálne projekty pracujúce so svetlom, zvukom, pohybom či inými formami interakcie a participácie.

Ďalšie plánované výstavy/projekty, ku ktorým aktuálne prebieha výskum: Bratislavský konceptualizmus 1963-1993 (kolektív autorov, plán na 2019/2020), Divided Societies (kolektív autorov, plán na 2020) a ďalšie.

 

3.

Sprievodné a vzdelávacie aktivity

Sprievodnými a vzdelávacími aktivitami, prednáškami, diskusiami a komentovanými prehliadkami výstav sledujeme nielen prácu s už existujúcim publikom všetkých vekových a sociálnych skupín, ale tiež vyhľadávanie nových návštevníkov. Pri počte prednášok a besied dva razy za mesiac a pri počte 6-7 vzdelávacích programov a komentovaných prehliadok výstavami počas jedného týždňa patríme k najaktívnejším galériám v celoslovenskom meradle a zároveň k najaktívnejším kultúrnym organizáciám na pôde hlavného mesta, aj na Slovensku vôbec. Dokázali sme, že vieme zabezpečiť prednášky významných osobností, organizovať pre ne návštevy ateliérov a výstav, naše besedy a diskusné formáty sa solídne ustálili aj v zmysle návštevnosti (30-50 návštevníkov každá). Vzdelávacie aktivity prezentujeme aj na medzinárodných konferenciách, ako modelový príklad práce so skupinami i jednotlivým divákom, pričom náš model mediátorov slúži aj ako vzor pre niektoré zahraničné organizácie.

V aktuálnej spoločenskej situácii (marec 2016) sa ukázala zvýšená potreba vzdelávania v oblasti kultúry smerom do regiónov. Už dlhodobo spolupracujeme s regionálnymi galériami, ako aj školami vo vzdialenejších okresoch Slovenska, z ktorých deti a študenti základných a stredných škôl nenavštevujú hlavné mesto často alebo aspoň pravideľne. Plánujeme sa v našom záujme sústrediť na školákov a stredoškolákov z okresov s vysokým podielom podpory politického extrémizmu a dlhodobejšie spolupracovať ako s nimi, tak i s ich pedagógmi. Už teraz sa nám darí našimi programami osloviť pedagógov zo všetkých krajov Slovenska, potenciál ďalšieho rozvoja závisí od personálnych a finančných možností SCVU.

Z hľadiska štruktúry realizujeme na Slovensku nový a unikátny model komunikácie s návštevníkom prostredníctvom tzv. mediátorov umenia: študentov umenia, permanentne prítomných na výstave, ktorí sú školení na komunikáciu s návštevníkom. Zároveň pravidelne (na dennej báze) organizujeme špecializované vzdelávacie programy, ktorých cieľom je priblíženie súčasného umenia rôznym cieľovým skupinám: rodinám, deťom, školám, žiakom, študentom, dospelým, seniorom, a napomáhanie v orientácii v súčasnom, vizuálnymi podnetmi presýtenom svete.

Zameriavajú sa na vybrané témy výstav a aktívne tvorivé zapojenie diváka do interpretácie umenia prostredníctvom vlastnej činnosti. V roku 2014 (od septembra) sa konalo 46 vzdelávacích podujatí (z toho 12 pre dospelých, ostatné pre rodiny, školy), okrem diskusií a podujatí v KHB KLUB-e, v roku 2015 spolu 104 vzdelávacích programov, (z toho 35 pre dospelých). Nové prístupy v oblasti galerijnej pedagogiky pravidelne publikujeme a prezentujeme na konferenciách doma aj v zahraničí, k výstavám vydávame tzv. detských sprievodcov vo forme pracovných listov. KHB je súčasťou medzinárodnej organizácie Hands On!, ICOM a držiteľom certifikátu inštitúcie ústretovej voči rodinám s deťmi. Pravidelne realizujeme školenia v galériách a metodických centrách aj mimo Bratislavy, v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom organizujeme pravidelné školenia pre pedagógov v KHB. Našou víziou je vyhľadávanie nových cieľových skupín, medzi ktoré patria napr. cudzinci žijúci v Bratislave, sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva a i, ako aj hľadanie nových foriem sprostredkovania umenia a prispievanie k budovaniu povedomia o umení a kultúre a schopnosti jeho kritickej reflexie.

Vo všeobecnosti možno túto stránku našej činnosti považovať za najlepšie rozvinutú oblasť v rámci SCVU, ktorá sa neustále rozširuje a v tejto chvíli je z hľadiska systému možné v nej bez zásadných zmien pokračovať.

 

4.

Výskum, dokumentácia, knižnica, archív

Pre značný rozsah administratívnej činnosti, vyplývajúcej z charakteru organizácie a malého počtu zamestnancov SCVU - z toho žiadny pracovník na samostatný výskum ako taký - tvorí výskumná a dokumentačná činnosť na pôde SCVU stále len malé percento našich pracovných aktivít. V zásade možno povedať, že stojí väčšinou na dlhodobých odborných a manažérskych projektoch, ktoré konkrétni zamestnanci (Juraj Čarný, Richard Gregor, Daniela Čarná, Nina Vrbanová) priniesli do SCVU ako výstup svojich vlastných predchádzajúcich aktivít, a ktorým sa (s výnimkou niektorých pracovných ciest) venujú de facto mimo pracovnej doby. Navzdory tomu sa ich činnosťou darí byť súčasťou hlavných tendencií výskumu dejín umenia Strednej a Východnej Európy, predovšetkým v príklade záujmu o neo-avantgardy od 60. rokov 20. storočia.

Konceptuálne umenie, akčné umenie, alternatíva pop-artu a ďalšie prúdy vizuálneho umenia uvedeného obdobia sú dnes dominantným artiklom medzinárodnej rezonancie slovenskej kultúry - dokladá to ich prienik na pôdu najvýznamnejších výstavných inštitúcií v Európe a USA. V potrebe venovať sústredenú energiu práci na medzinárodnom etablovaní slovenského umenia pramení aj naša otázka o nastavení, smerovaní a v podstate aj o zmysle budovania slovenskej databázy vizuálneho umenia, ktorá by vyhovovala súčasne záujmu domácej aj medzinárodnej scény.

Ešte v roku 2014 sme začali v rámci potenciálnej spolupráce, ponúknutej zo strany Slovenskej výtvarnej únie jednať o spoločnej práci na vzniku databázy slovenských umelcov. Podmienkou spoločného postupu však bolo poskytnutie jednej pracovnej sily zo strany SCVU - túto sme v rámci personálnych kapacít SCVU ani NOC dosiaľ neboli schopní splniť.

Pre uvedené dôvody - potrebu práce v medzinárodnom prostredí a nedostatočné personálne kapacity - sme sa v tejto fáze našej činnosti vzdali ambície budovať klasický menný register slovenských umelcov (ktorý vo viacerých podobách navyše existuje a nie je veľmi využívaný).

Uvedenú problematiku kompenzujeme a riešime nasledovne:

- vytvárame databázu a knižnicu dokumentujúcu účasti slovenských umelcov na mienkotvorných vlastných či kolektívnych, národných či medzinárodných výstavách v zahraničí, vrátane zhromažďovania kritickej reflexie týchto podujatí - databázu mapujúcu a ukazujúcu kontexty, do akých bolo a je slovenské umenie v medzinárodnom zmysle zaraďované, ako sa o ňom uvažuje, píše a hovorí (databáza bude dokumentovať aktuálne aktivity a súbežne s tým bude dopĺňaná o informácie o medzinárodnom pôsobení slovenského umenia a kritiky, od 60. rokov 20. storočia tak, aby bolo možné skúmať aj vývoj týchto vzťahov),

- máme možnosť získať mimoriadne cenný a ucelený umelecký archív konceptuálneho umenia (prebiehajú jednania o znení zmlúv),

- v rámci výskumu chceme tiež podporovať čo najčastejšie účasti slovenských odborníkov na medzinárodných fórach - hľadáme spôsoby, ako to v právnom zmysle dosiahnuť,

- v rámci komunikácie s medzinárodným prostredím chceme výrazne motivovať zahraničných odborníkov k recenzovaniu našich a ďalších aktivít v zahraničných a slovenských periodikách,

- začíname spolupracovať na vzniku novej medzinárodnej databázy umelcov a kritikov (The Platform), ktorú s významným vkladom pripravuje AICA International v Paríži, do ktorej vieme ponúknuť skúsenosť so špecifickou databázou, ktorú R. Gregor založil ešte v roku 2011 (ArtDispečing) - vzájomné prepojenie kritikov umenia s umelcami, ktorým sa venujú a počas svojej kariéry venovali vznikne hodnotovo veľmi prestížna a odborne hodnoverná celosvetová databáza,

- vidíme do budúcna možnosť rokovať s NOC o iniciovaní domácich a medzinárodných umelecko-historických, výskumných a umeleckých projektov, ktoré by slúžili k ďalšiemu štruktúrovaniu, invenčnému využívaniu a celosvetovému propagovaniu databázy kultúrneho dedičstva SLOVAKIANA, ktorá má veľkú šancu generovať a využívať kreatívny potenciál, ktorý u nás a vo svete v zmysle práce s virtuálnymi databázami existuje (prekážkou v jednaniach je napätý vzťah medzi NOC a SCVU).

Vo všeobecnosti sa jedná o beh na desaťročia, pričom predpokladom je vysoká odbornosť, technická zdatnosť pri práci s digitálnymi technológiami a virtuálnym priestorom a schopnosť predvídať vývoj, rovnako v odbornom ako technologickom zmysle. V tomto ohľade narážame predovšetkým na personálny, finančný a priestorový problém. Keď sa nám ich podarí vyriešiť a databázy budú mať primeraný rozsah a výpovednú hodnotu, sprístupníme všetky dokumenty potenciálnym záujemcom z radov vedcov, študentov humanitných smerov, umelcov a ďalších.

 

5.

Udržateľnosť a ďalší rozvoj činnosti a štandardov SCVU a KHB

Kunsthalle vznikla ako výsledok synergie snáh výtvarníckej a kunsthistorickej obce, trvajúcich viac ako 20 rokov. Navzdory tomuto časovému úseku, a možno práve preto, že sa toľkokrát zmarená snaha javila ako utopická, rovnako, ako pre významné technologické zmeny, ktoré v uvedených dvoch desaťročiach nastali, pri jej vzniku nejestvovala vykryštalizovaná predstava, aké všetky funkcie bude takáto inštitúcia od prvopočiatku svojej existencie schopná a povinná vykonávať.

Preto sme jej zriaďovaciu listinu navrhli dostatočne široko, aby sme sa mohli s ohľadom na aktuálne podmienky na umeleckej scéne a pod gesciou nového zriaďovateľa rozhodnúť, čo v konkrétnej situácii uprednostniť.

V zásade sa pri jej založení bolo možné vydať dvomi smermi - buď začať vykonávať medzinárodnú výstavnú činnosť a jej podmieniť všetky ostatné výkony, alebo začať vykonávať činnosť dokumentácie, archivácie, výskumu a publikácie, a výstavnú činnosť odložiť na neskôr (tak, ako to pri svojom vzniku v roku 2008 uskutočnilo napríklad Múzeum moderného umenia vo Varšave). Rozhodli sme sa pre prvý variant, a to z dvoch primárnych dôvodov - na výstavnú činnosť bolo možné získať zásadného sponzora, ktorý je pre činnosť KHB dodnes kľúčový (120.000 EUR).

Navyše, nevedeli sme si predstaviť vykonávať svoju činnosť v budove, kde sprievodne s nami budú prebiehať rozsiahle salónne výstavné projekty ako tomu bolo do roku 2013. Povedľa toho sa tiahne spomínaný dôvod náročného financovania a zložitého nastavenia vzniku a využiteľnosti databáz vhodných pre 21. storočie, nutnosť ich profilácie v zmysle vyhnutia sa duplicitám, čo čiastočne platí aj pre umenovednú knižnicu a archív (obe existujúce v SNG). Dnes vieme, že medzinárodná činnosť v oblasti slovenského vizuálneho umenia je z hľadiska výskumu, výstav, komunikácie, dokumentácie, publikácie, archivácie (a tiež zbierok) v zmysle systematickej práce na Slovensku nepodchytenou oblasťou, pričom je nespochybniteľné, že takáto iniciatíva má z hľadiska našej nadnárodnej identifikácie obrovský význam. Preto sa naša činnosť, plány a úvahy uberajú práve týmto a nie iným smerom.

Pre zabezpečenie ďalšieho vývoja, vyjasnenia profilácie SCVU a KHB, rovnako ako pre postupné napĺňanie dnes známych, ale aj budúcich, dnes ešte neznámych funkcií, navrhujeme do budúcna nasledovné riešenie:

Slovenské centrum vizuálnych umení treba vyňať zo štruktúry Národného osvetového centra a vytvoriť z neho samostatnú príspevkovú organizáciu, a to s novou organizačnou štruktúrou. V zmysle reálnej situácie na domácej a medzinárodnej výtvarnej scéne treba vytvoriť taký nový štatút (zriaďovaciu listinu), ktorý zohľadní našu doterajšiu prax a nadobudnuté skúsenosti, a ktorý posilní funkcie, na ktoré je potrebné dať dôraz. Treba tiež určiť pravidlá používania priestorov NOC (energie, nájmy, správcovstvo, úpravy a opravy, práva prechodu cez vestibul, zriadenie adekvátnej kaviarne), aby bol systém spolupráce nastavený tak, že bude možné priestory priebežne rekonštruovať a tým v zmysle zaužívaných medzinárodných pravidiel činnosti galérií a múzeí umenia Dom umenia/Kunsthalle Bratislava štandardizovať.

Richard Gregor

vedúci Oddelenia výskumu, projektov a vzdelávania

Bratislava, 4.4.2016