HOBBYti: Téma zberateľstvo

Diskusno-zberateľský večer v koncepcii Omara Mirzu HOBBYti _ Čo robia výtvarníci a kurátori, keď sa nevenujú umeniu?

Diskusný večer pre verejnosť

14.4.2014 o 18:00

vstup voľný

PETER KALMUS sa narodil v roku 1953 v Piešťanoch, od deviatich rokov žije a tvorí prevažne v Košiciach. V oblasti výtvarného umenia je autodidaktom. V sedemdesiatych rokoch a počas normalizácie bol výraznou súčasťou neoficiálnej undergroundovej umeleckej scény. V júni 1989 bol signatárom petície Niekoľko viet a v novembri 1989 spoluzakladateľ Občianskeho fóra v Košiciach.
Rozmanitá a neobyčajne obsiahla tvorba Petra Kalmusa zahŕňa kresbu, grafiku, asambláž, maľbu, objekt, inštaláciu a akčné umenie. Jeho performancie siahajú od krátkych, absurdných „jednoaktoviek“, cez dlhšie akcie zahŕňajúce monotónne činnosti (napr. jazda na bicykli okolo fontány), až po verejné, nenásilné protesty reagujúce na rôzne politické a spoločenské kauzy. Vo svojom výtvarnom programe má viacero tém, ktorým sa pravidelne, až obsesívne venuje. Napríklad od roku 1988 dennodenne rituálne obalil minimálne jeden kameň medeným drôtom za každého deportovaného Žida počas existencie Slovenského štátu (dielo s názvom „Memento“). K ďalším okruhom jeho umeleckého záujmu patria politika, smrť, náboženstvo, šport (beháva maratón), ktoré spracúva vážne i humorne, s nemalou dávkou svojskej hravosti i absurdity. Rád zhromažďuje staré veci, ktoré vyhľadáva v bazároch či na smetiskách a následne ich recykluje vo svojich dielach, tvorí si vlastné kostýmy, ktoré zväčša prezentuje na vernisážach. Umenie považuje za životný štýl. 



OTIS LAUBERT sa narodil v roku 1946 vo Valaskej (okr. Banská Bystrica). Žije a tvorí v Bratislave, kde v rokoch 1961-1966 navštevoval Strednú školu umeleckého priemyslu. V roku 1970 sa zúčastnil 1. otvoreného ateliéru na dome Rudolfa Sikoru v Bratislave, ktorý bol jedným z prvých významných tvorivých stretnutí výtvarníkov neoficiálnej scény. Do roku 1975 sa umeniu venoval sporadicky, od roku 1975 systematicky. 
Laubert patrí k našim najoriginálnejším a najproduktívnejším výtvarníkom. Jednoduchým spojením zdanlivo nesúvisiacich elementov dokáže vdýchnuť každodenným, nepotrebným, a často banálnym predmetom nový život a stvoriť diela, ktoré nám svojou originálnou poetikou, vľúdnym humorom a posunom významov do nečakaných súvislostí vedia vykúzliť úsmev na tvári. 
„Ak chceme zaradiť medzi zberateľov, a plným právom, aj Otisa Lauberta, musíme to urobiť s jednou dôležitou poznámkou. Zbiera všetko, ale v zbieraní je netypicky dvojdomý. Svoj zbierkový fond prísne rozdeľuje na hlavnú, najdôležitejšiu časť, ktorá podlieha jeho permanentnej tvorivej premene, a na druhú, oddychovú časť “úlovkov z cudzej záhrady“, ktorej sa ani nedotkol. Hoci toto nedotknuté umenie systematicky nezbieral, jeho akvizičné dosky sa počas štyridsiatich rokov utešene napĺňali rozmanitým zbožím. Prvé diela mu venovali jeho priatelia spolužiaci, neskôr ich získaval kúpou od príbuzných autorov a ďalšie za minimálnu sumu zachraňoval pred neodvratným koncom na blších trhoch...“ - Marian Meško, z textu k výstave Otis Laubert: Z cudzej záhrady, 3.-20.1.2013, Galéria 19, Bratislava.