STANO FILKO: 2037

Prípravu výstavy Stana Filka (1937, Veľká Hradná – 2015, Bratislava) podnietila symbolická príležitosť jeho nedožitých 80-tich narodenín.
Kurátorka: Nina Vrbanová
Vernisáž: 
22. jún 2017
od 18:00 do 20:00 hod
 
Trvanie:
23. jún – 3. september 2017
 
Miesto: 
Kunsthalle LAB 

Odborníci, kolegovia a blízki priatelia vedia, že dátum a miesto narodenia autora zohrali významnú rolu v celej šírke jeho bohato štruktúrovanej tvorby. Oba údaje sa postupne stali konceptuálnou a zároveň faktickou mytémou utopistického „art-systému“, ktorý Filko budoval a syntetizoval najmä v posledných dekádach života. Jeho rodný list uvádzal dátum narodenia 15. júna 1937 vo Veľkej Hradnej, čo je malá obec v okrese Trenčín. Objektívnu realitu úradného záznamu však Filko neprestajne rozrušoval a vrstvil v intenciách ideálu „subjektívno-objektívneho umenia“. Tento typus tvorby má pôvod v modernom umení, no Filko sa neskôr pod vplyvom konceptuálneho umenia obracia do sféry „splynutia umenia a života“. Na jeho obrazoch a textartových prácach najmä z neskorého obdobia namiesto datovania často nachádzame zvláštny trojdátum „13.14.15.JUNE“. Tento číselný kód odkazoval na autenticky prežitú skutočnosť narodenia 13. júna a úradného zápisu na matrike o dva dni neskôr.

 

Košaté celoživotné dielo Filka doteraz nie je komplexne spracované. Katalógy k výstavám a publikované reflexie sa spravidla orientujú na vybraný tematický alebo časový segment jeho tvorby. Retrospektívny model výstavy Filka nateraz predstavila iba Štátna galéria v Banskej Bystrici v roku 2003 (Filkontemplaciakcieq, kurátori: A. Vrbanová, V. Beskid). Krátko po nečakanom úmrtí autora usporiadala výstavu aj Slovenská národná galéria v Bratislave (Poézia o priestore – kozme, kurátori: L. Gregorová-Stach, A. Hrabušický), ktorá ale plnokrvnú retrospektívu spolu s monografiou ešte pripravuje. Napriek početným výstavám, odborným analýzam aj reflexiám, je dielo Filka aj naďalej takmer výhradnou doménou zainteresovaných „fajnšmekrov“. Ani nedávny projekt Slovenskej národnej galérie, zostavený pomerne prehľadne a prístupne, do porozumenia širšej verejnosti celkom neprenikol. Zodpovedanie otázok metodiky spracovania, reflexie, ako aj výstavnej prezentácie autora sa stáva čoraz viac naliehavým.

 

Z obsahového hľadiska sa dielo Filka klasickému umelecko-historickému spracovaniu vzpiera. Nielen absenciou datovania či jeho nahradením autobiografickými údajmi (čo sa mylne považovalo za tzv. antidatovanie), ale najmä tým, že diela staršieho dáta autor ex post výtvarne a významovo rekontextualizuje a prisudzuje im tak nové čítanie. Aplikuje zakaždým aktuálny rozsah poznania a do jeho rámcov retrográdne začleňuje bok po boku staršie i nové diela. Príkladom sú pneumatické objekty a prostredia z konca 60-tych a začiatku 70-tych rokov (napr. Dýchanie – oslava vzduchu, 1970), ktorých forma sa v tvorbe Filka neskôr objaví v novom ideovom kontexte spektra farieb a systému čakier (séria Balóny – 12 farieb skutočnosti, okolo 2005). Plechové objekty neoexpresívne kolorovaných a perforovaných rakiet (séria Rakety 1. – 12. čakra, okolo 2005) majú svoj predobraz zasa v raných grafických a priestorových dielach (napr. PRIESTOR – SPACE X. RAKETY, 1967).

 

Inovatívny by mohol byť model výstavy, ktorý by skúmal vývin nosných motívov na pozadí autobiografie autora. Skladba, znaková štruktúra, intertextualita a kontextuálnosť Filkovho diela sťažujú jeho primárnu estetickú recepciu, ktorá sa publiku javí komplikovaná. Pokúsiť sa sprístupniť konceptuálne štruktúrované dielo cez osobný (a v mnohom turbulentný) príbeh autora sa ukazuje ako možné a vzhľadom na povahu tvorby – ktorej cieľom je v rámci základných premís konceptualizmu splynutie umenia a života – aj relevantné. Názov výstavy 2037 je odkazom na futuristicko-utopistický akcent tvorby autora po roku 2000, kedy usiloval o vyjadrenie univerza prostredníctvom spektra farieb a jeho syntézy vo forme inštalácií, objektov, ale aj komornejších konceptov na papieri. Zároveň reprezentuje nenaplnenú utópiu jeho vlastného pozemského pobytu (života), o ktorej v posledných rokoch nielen hovoril, ale ju tak ako triádu dátumov narodenia kódoval najmä v textových a obrazových dielach.

 

Neveľká, no exkluzívne situovaná výstava Filka prezentuje výber diel zapožičaných zo zbierky Slovenskej národnej galérie v Bratislave a zo súkromného majetku. Ambíciou je ukázať priestorové, plošné, a v neposlednom rade konceptuálne uvažovanie autora o štruktúre sveta a bytia, ako aj vlastnej existencii v ňom. Postupne spresňovaný systém existenciálnych dimenzií života človeka (3.D. = pozemská = červená / 4.D. = vesmírna = modrá / 5.D. = metafyzická = biela) autor neskôr rozvrstvuje do štruktúry čakier pomocou spektra 12 farieb. Tento univerzálno-utopistický systém vyjadrenia kvalitatívnych úrovní života sa po návrate z emigrácie v USA v roku 1990 stáva výrazom väčšiny jeho novších diel, ako aj výstavných koncepcií. Približne od polovice 90. rokov sa v duchu tejto farebno-sémantickej systematiky sústredí na tvorbu komplexného prostredia resp. totálnej inštalácie ako absolútneho sveta osebe. Najskôr vo svojom bratislavskom ateliéri, neskôr vo svojom rodisku – v obci Veľká Hradná, kde dlhé roky plánuje a buduje priestor pre svoje umenie a posolstvo. Opäť tak prevrstvuje objektivizujúci koncept s osobnou mytológiou. Život s umením opäť splývajú v jedno.   

 

Inštalácia 12 plechových rakiet vytvára akoby stĺporadie. Každý objekt samostatne podľa maľovanej farebnej špirály symbolizuje jednu z čakier a spoločne zároveň vyjadrujú kontinuitu a súvzťažnosť celku. Filkovou túžbou bolo v symbolike farieb postihnúť „Všetko“ – od rudimentárneho pozemského bytia až k transcendencii, spiritualite a vákuu. Motívy rakiet v jeho tvorbe nachádzame už koncom 60. rokov minulého storočia. Pôvodne sú výrazom fascinácie prvými letmi do vesmíru, objavovaním nových sfér života človeka a rozširovaním poznania. Asociujú moment odpútania sa a transferu do ďalších vyšších dimenzií – od fyzična k duchovnu. Posledným v slede objektov je vertikálne perforovaná, bielou farbou pomaľovaná a podsvietená raketa (Raketa – White – Tranzsprarent – 12. čakra). Vyjadruje priezor mimo poznanú či mysliteľnú skutočnosť smerom k transparentnej a esenciálnej duchovnosti.

 

Obraz priestorového myslenia autora na výstave dopĺňa monochrómny nafukovací balón – guľa, ktorá v systéme spektra farieb anticipuje metafyzickú 5. dimenziu. Tvarovo a významovo asociuje zemeguľu, ktorá „zosobňuje“ všetky 3 úrovne existencie súčasne (pozemský život, sféru vesmíru a nadčasovú spiritualitu, ktorá všetko obklopuje a zvýznamňuje). Samostatne stojace dielo, ktoré je súčasťou rozsiahlejšej inštalácie 12 balónov (séria Balóny – 12 farieb skutočnosti, okolo 2005) poukazuje na štruktúru tvorby Filka, kde každá časť spravidla odkazuje na širšie súvislosti celku, ale aj sama na seba. Okrem planetárnych asociácií môže tvar objektu navodzovať aj univerzálnejšie výrazové kategórie ako úplnosť, dokonalosť či absolútnosť. Interpretačné súvislosti rozširuje napokon motív vákua ako neurčitého vzduchoprázdna, ktoré sa Filkovi azda najpresvedčivejšie podarilo vyjadriť v objekte transparentného balónu (Ø 4 m), ušitého z priehľadného syntetického plastu.

 

Model bytia podľa autora vizualizuje aj kolekcia tlačí na papieri, datovaných prevažne okolo roku 2005. Filko sa v tom čase prezentuje na Bienále v Benátkach inštaláciou Model sveta / Quadrophonia (spolu s J. Mančuškom, B. Ondreičkom a M. Pokorným). Svoj bratislavský ateliér na Snežienkovej ulici sťahuje do rodnej obce Veľká Hradná, kde začína budovať rozsiahly „Fyilkoráb“ ako vlastné (nedokončené) múzeum v podobe totálnej inštalácie. Na prelome rokov 2005 a 2006 v bratislavskej galérii Tranzit realizuje výstavu Up 300000 km/s, ktorá je rovnako modelom tohto typu prostredia, v priestore štruktúrovaného podľa logiky a symboliky spektra farieb. Filkove grafické práce na papieri, často rukopisne komentované a „prepisované“, možno vnímať ako koncepty či dokonca návrhy priestorového uplatnenia spektra farieb v architektúre. Zároveň ale fungujú ako autonómne diela, kde práve utopistická idea priestorového (a nadčasového) gesamtkunstwerk naberá na sile výrazu.  

 

Nina Vrbanová

kurátorka výstavy

 

_____

 

Facebook event

 

 

_____

 

 

Foto:  Adam Šakový