TOMÁŠ RAFA: Paradox tolerancie

Samostatná výstava slovenského vizuálneho umelca Tomáša Rafu, ktorého práce mohli priaznivci umenia vidieť už aj v prestížnom Múzeu moderného umenia (MoMA PS1) v New Yorku.
Kurátorka: Lenka Kukurová

Vernisáž:

15. február 2018

od 18:00 do 20:00 hod.

 

Trvanie:

16. február – 15. apríl 2018

 

Miesto:

Kunsthalle LAB

“Paradox tolerancie: Bezhraničná tolerancia nevyhnutne vedie k vymiznutiu tolerancie ako takej. Ak zahrnieme bezhraničnou toleranciou aj netolerantných, ak nie sme pripravení brániť tolerantnú spoločnosť voči netolerantnej, spolu s tolerantnou spoločnosťou prídeme aj o toleranciu.”

Karl Popper, 1945

 

 

 

            Citát rakúsko-britského filozofa Karla Poppera nie je abstraktným historickým prehlásením, ale veľmi konkrétnou odpoveďou na aktuálne politické otázky. Vytvára rámec pre výstavu umelca Tomáša Rafu, ktorý sa vo svojej tvorbe zaoberá práve týmito otázkami. Výstava Paradox tolerancie sa dotýka tém nacionalizmu, pravicového extrémizmu a spolužitia s menšinami a reaguje na stav slovenskej a stredoeurópskej reality. Hoci do nedávnej doby prevládala myšlienka, že demokratické sily v spoločnosti automaticky postupom času víťazia, toto presvedčenie sa ukázalo ako mylné. Výstava Tomáša Rafu nadväzuje na posolstvo Karla Poppera, že boj za slobodnú a otvorenú spoločnosť je neustály a závisí od verejnej angažovanosti. Priestor Kunsthalle LAB, ktorý je prepojený s verejným priestorom, poskytuje dielam možnosť komunikácie so širokým publikom. Výstava nemá len umeleckú, ale aj aktivistickú rovinu a pokúša sa motivovať k občianskej aktivite a prebudeniu z ľahostajnosti.

 

            Tomáš Rafa je umelcom zameriavajúcim sa na aktuálne dianie. Jeho umeleckými nástrojmi sú fotoaparát a kamera. V situáciách, keď sa na niektorom mieste zhromažďujú davy ľudí, Rafa vybavený technikou nasadá do vlaku s cieľom byť pri tom. Je v neustálom pohybe – zaznamenáva, zbiera, archivuje, no i organizuje a publikuje na sieti. Archív jeho kontinuálneho projektu s názvom Nový nacionalizmus v srdci Európy (od roku 2009) obsahuje fotografie a videoreportáže demonštrácií, blokád a protestov. Svojím dlhodobým záujmom o jednotlivé témy dosahuje kredibilitu, ktorá je v angažovanom umení dôležitým meradlom. Diela Tomáša Rafu sa dotýkajú politických udalostí, vyvolávajúcich verejnú diskusiu, na ktorej sa autor sám zúčastňuje – ako umelec aj aktivista. Etika zohráva v jeho tvorbe rovnakú úlohu ako estetika.

 

           Tvorba Tomáša Rafu sa vyznačuje dvoma prístupmi – na jednej strane zaznamenáva aktuálne udalosti, ktoré vznikajú vo verejnom priestore, a na druhej strane iniciuje udalosti, z ktorých vytvára záznam. Vo svojich videách sa pohybuje na hranici umeleckého a dokumentárneho žánru, jeho štýl nie je „dosť umelecký“, ale ani „dosť dokumentárny“. V zostrihaných záznamoch sú často zdôrazňované emotívne a významom či symbolmi nabité momenty, pri ktorých môže byť naratívna informačná kvalita potlačená. Svoj prístup autor opisuje ako skúmanie kamerou. Na rozdiel od dokumentárneho žánru obsahujú jeho záznamy istú dávku ambivalencie. Videá registrujú náladu okamihu a tvoria akúsi časovú konzervu vyhrotených emócií. V Rafovom umeleckom prístupe možno pozorovať vplyv jeho učiteľov – záujem o aktuálne spoločenské témy súvisí so štúdiom v ateliéri Michala Murina v Banskej Bystrici a práca so symbolmi a organizovanie workshopov je ovplyvnená štúdiom u Grzegorza Kowalského vo Varšave (jeho študentmi boli známe osobnosti ako P. Althamer, A. Żmijewski, J. Rajkowska).

 

            Výstava Paradox tolerancie je prehliadkou Rafových diel z troch tematických oblastí. Prvou oblasťou sú videá mapujúce vzostup extrémistických a neofašistických nálad na Slovensku. K tejto téme patrí aj dielo vo forme foto-steny, ktoré vyzýva na zaujatie postoja. Druhú tematickú oblasť výstavy predstavujú záznamy participatívnych aktivít, ktoré autor so spolupracovníkmi realizuje v rómskych osadách na Slovensku od roku 2009. Treťou oblasťou sú videá znázorňujúce situáciu vo svete – či už konflikt na Ukrajine, alebo nárast pravicového extrémizmu v Poľsku. Výber z rozsiahleho umelcovho archívu ilustruje šírku záberu Rafových aktivít a časozberný prístup. Videá zasadené do socio-politického kontextu sú výpoveďami svojej doby, sú zaznamenanou vizuálnou pamäťou. Diela však nie sú prezentované len v galériách, ale aj na webe, kde majú milióny zhliadnutí (https://www.youtube.com/user/RafaVideoart).

 

            Vo videách zo Slovenska ilustruje Rafa nástup fašistických a rasistických nálad, čo prenikajú do verejného priestoru, a v podobe extrémne pravicovej ĽSNS dokonca do parlamentu. Tieto nálady nie sú novou skutočnosťou, ale stále latentne prítomným fenoménom v prostredí, v ktorom sa rasistické postoje dlhodobo tolerovali. Bratislavská demonštrácia proti islamizácii z júna roku 2015, na ktorej sa zišlo približne päťtisíc ľudí, bola jasným posolstvom o rozšírení a mainstreamizácii rasizmu. Pochodu a zhromaždenia sa zúčastnili sympatizanti krajnej pravice vrátane neonacistov, futbaloví hooligans zo Slovenska aj Česka, no po ich boku i nemálo bežných občanov. Rafove video zaznamenáva kľúčové momenty – agresívne potýčky aj rasistické vyhlásenia. Boj o podobu verejného priestoru a verejnej mienky vyvolal mobilizáciu a situácia sa na bratislavskej demonštrácii „proti diktátu Bruselu“ v roku 2016 obrátila. Pravicoví extrémisti boli niekoľkokrát prečíslení počtom svojich odporcov, čo prinieslo pocit krehkej rovnováhy. Okrem demonštrácií krajnej pravice a proti-demonštrácií ukazuje Rafa aj činnosť militantne orientovaného zoskupenia Slovenskí branci. Toto video je na výstave po prvý raz prezentované verejne.

 

            Záznamy z ukrajinského Majdanu a neskoršie z ozbrojeného konfliktu na východnej Ukrajine z roku 2014 dokazujú kvality Rafovej dokumentárnej práce. Keďže nepracuje pre agentúry, často sa dostane aj na miesta a do situácií, ktoré bežné médiá nezachytili. Na Ukrajine mu to umožnilo zobrazenie oboch strán konfliktu. Rafa pravidelne dokumentuje aj verejné dianie v Poľsku, kde žije a kde v súčasnosti dochádza k stále väčšiemu okliešťovaniu občianskych práv. Situáciu v Poľsku zachytáva šokujúce video z pochodu neofašistov ulicami Varšavy z roku 2017.

 

            Vystavená je aj séria videí, ktorá predstavuje Rafovu kontinuálnu prácu v rómskych osadách. Život v nich sa vyznačuje zúfalým nedostatkom možností zapojenia sa do bežného života. Rómske osady, v ktorých žije viac ako 10 % rómskej populácie na Slovensku, nereprezentujú rómsku menšinu ako celok, ale ukazujú problém extrémnej chudoby ako následku nesystémových riešení. Do rómskych osád priviedol umelca záujem o ľudí v neľahkých životných situáciách. Jeho práca v osadách sa začala ako reakcia na vybudovanie segregačného múra v Michalovciach v roku 2009. Múr postavili na oddelenie osady od majoritného obyvateľstva a na zamaskovanie skutočného účelu ho nazvali „športovým“. V tomto právnom vákuu bolo na Slovensku možné vztýčiť najväčší počet segregačných múrov v strednej Európe. Umelec múr spolu s dobrovoľníkmi z osady pestro pomaľoval a tým naň upozornil. Akciu Rafa zopakoval počas nasledujúcich rokov na rozličných segregačných múroch.

 

            Autor sa do rómskych osád vracia opakovane, v posledných rokoch najmä do Sečoviec na východnom Slovensku, kde si s miestnymi obyvateľmi vybudoval vzájomnú dôveru. V roku 2014 sa spoločne rozhodli pre vymaľovanie vchodového priestoru obytného domu. Prenieslo to pozornosť z témy segregácie na tému nefunkčnej administratívy. Rafa zaangažoval dobrovoľníkov a murárskych učňov z osady a schodisko vymaľovali dúhovými farbami. Umelecká intervencia tam presiahla zo symbolickej roviny do roviny priamej pomoci. V ostatných troch rokoch organizoval umelec spoločne so združením Art Aktivista v osade sériu umeleckých workshopov. Zúčastňujú sa ich najmä deti, ale postupne aj starší obyvatelia. Okrem maľovania na obrovské plátno pracujú účastníci a účastníčky aj so základnými geometrickými tvarmi. Výsledok je vždy spontánny. V  zmysle Rafovho bývalého pedagóga Grzegorza Kowalského je hlavnou náplňou workshopu proces neverbálnej komunikácie prostredníctvom vizuálnych a pohybových symbolov. Dôraz sa pritom kladie na zaujatie postoja. Workshopy v rómskych osadách majú pre tam žijúce obyvateľstvo emancipačný charakter. Počas niekoľkých dní dosiahnu spoločným úsilím veľké umelecké výsledky.

 

            Na problémy súčasnej spoločnosti, ktorým sa venuje tvorba Tomáša Rafu, neexistujú jednoduché odpovede. Umenie tam zohráva rolu zrkadla spoločenských nálad, reakcia je úlohou publika. Vývoj vo svete dokazuje, že v stave spoločenskej apatie väčšiny  nevíťazí automaticky humanizmus, ale netolerancia k slobode a rôznorodosti. Dôležité je preto zaujať aktívny prístup a postaviť sa nespravodlivosti, či už v rovine informovania, zapojenia sa do diskusie, alebo v rovine priamej intervencie.

 

 

Lenka Kukurová

kurátorka výstavy

 

_____

 

Dr., Ing., Mgr. Art. Tomáš Rafa

Tomáš Rafa (1979) je slovenský vizuálny umelec. Jeho tvorba je známa nielen v regióne strednej a východnej Európy, ale aj napr. vo Švédsku a v USA. Na Slovensku získal v roku 2011 cenu Oskára Čepana, odvtedy má za sebou rad sólových a skupinových výstav v mnohých krajinách. V roku 2017 prezentoval svoju tvorbu v prestížnom Múzeu moderného umenia (MoMA PS1) v New Yorku. Vo svojich dielach sa Rafa zameriava na najaktuálnejšie dianie a venuje sa sociálnym a politickým otázkam, ktoré na medzinárodnej umeleckej scéne veľmi silno rezonujú. Jeho tvorba súvisí s príklonom súčasného umenia k etickým problémom. Medzi jeho najznámejšie diela patrí niekoľko intervencií do segregačných múrov na Slovensku (cyklus Športové múry 2009 – 2013), návrh česko-rómskej vlajky (Výberové konanie na česko-rómsku vlajku, 2013) a kontinuálny cyklus reportáží s témou nacionalizmu (cyklus Nový nacionalizmus v srdci Európy, od roku 2009 do súčasnosti). Je zakladateľom združenia Art Aktivista, v spolupráci s ktorým organizuje umelecké workshopy v rómskych osadách na Slovensku. Diela Tomáša Rafu sú prezentované nielen na výstavách, ale aj na sieti, kde majú státisíce zhliadnutí. Tomáš Rafa vyštudoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici u Michala Murina a Akadémiu výtvarných umení vo Varšave. V súčasnosti pôsobí na varšavskej akadémii, kde je asistentom a spolupracovníkom legendárneho poľského umelca Grzegorza Kowalského. 

 

 

_____

 

Partner výstavy: Bittner print s.r.o.

 

_____

 

Facebook event

Partneri: