MOC BEZMOCNÝCH

Jednotlivé diela sú na výstave pomocou krátkych textov zasadené do doby svojho vzniku a približujú problémy, ktorými v danom čase žila slovenská a česká spoločnosť. Česko-slovenský rozmer výstavy je dôležitý nielen kvôli previazanosti a vzájomného ovplyvňovania slovenskej a českej výtvarnej scény, ale aj z hľadiska spoločnej politickej minulosti, ktorá doteraz formuje spoločenskú atmosféru. Niektoré umelecké diela sú výpoveďami k svojej dobe, z veľkej časti však majú nadčasovú platnosť. Hoci politická orientácia jednotlivých umelcov a umelkýň môže byť navzájom protichodná, odkaz ich diel vždy smeruje k presadzovaniu princípov slobody, ľudských práv a demokracie. Kritika obsiahnutá v dielach je slobodným autorským rozhodnutím, nie je spojená s konkrétnymi politickými stranami a je namierená „zdola nahor“. Možnosti umeleckej slobody sú pritom indikátorom stavu spoločnosti.

Názov výstavy Moc bezmocných odkazuje k medzinárodne známej eseji Václava Havla z roku 1978. Havel v tomto texte popisuje možnosti vzbury v neslobodnej spoločnosti. Napriek zmene politického usporiadania je táto esej stále univerzálne platná. Poukazuje na skutočnosť, že každý človek je nielen obeťou systému, ale zároveň sa svojou participáciou na ňom stáva jeho nástrojom a oporou. Dôraz je kladený na postoj každého jednotlivca a na jeho možnosti vzbúriť sa proti nespravodlivosti. Napriek zdanlivej márnosti snaženia, ktoré je navyše často spojené s odmietaním zo strany verejnosti, prispieva každé protestné politické gesto k postupnej náprave a spoločenskej zmene.

Havlovo pomenovanie Moc bezmocných sa stáva v spojení s umeleckou výstavou metaforou vplyvu, ktorý má umenie na spoločnosť. Kritické umenie, ktoré sa z princípu priamo na politickej moci nepodieľa, je často na okraji záujmu verejnosti a aj politickej reprezentácie, prípadne je terčom mocenských útokov. Zodpovedá tomu aj aktuálna slovenská a česká realita. Súčasné umenie vzniká často skôr „napriek“ ako vďaka daným pomerom. Výstava Moc bezmocných vznikla pre štátnu inštitúciu Kunsthalle Bratislava, avšak jej realizácia prebieha v podmienkach, keď je budúce postavenie tejto inštitúcie dlhodobo ohrozené a nejasné.

Hoci k priamym cenzorským zásahom dochádza v našom prostredí za posledných tridsať rokov len ojedinele, cenzúra nadobúda menej očividné formy: zrušenie dotácie či spolupráce, odobratie priestoru, zástupné technické problémy a podobne. Časť vystavujúcich umelcov a umelkýň sa dokonca stretla s priamym finančným či právnym postihom za vyjadrenie svojho kritického názoru. Napriek tomu spočíva moc „bezmocného“ umenia v postupnom narúšaní a zmene spoločenskej atmosféry a v upozorňovaní na morálny rozmer politiky.

Okrem vystúpení jednotlivcov je však veľmi dôležitá aj kolektívna aktivita. Túto skutočnosť si stále viac naliehavo uvedomuje aj umelecká scéna, ktorá bola tradične skôr individualistická a vzájomne konkurenčne zameraná. Je zrejmé, že pokiaľ chce súčasné umenie zastávať dôležité postavenie a neprehovárať len z „okraja“, je nutná solidarita, kolektívna organizácia a vznesenie konkrétnych požiadaviek na priestory, financovanie či umeleckú slobodu. Na výstave sú zastúpené aj niektoré zoskupenia a kolektívne iniciatívy, ktoré vznikli v nedávnom období práve na týchto základoch.

Odvolávanie sa na Havlov odkaz je na výstave zároveň kriticky reflektované v diele Martina Piačeka nazvanom Václav Havel: Vymývanie (2014). Malé busty Havla sú vo forme mydla. Proces vymývania môže odkazovať k postupnému rozpúšťaniu ideálov, ku ktorému dochádza prostredníctvom manipulácie s odkazom, ale aj reálnou politickou činnosťou osobností. Umývanie rúk Havlom je však aj symbolickou kritikou účelového narábania s odkazmi minulosti. Dielo pracuje, podobne ako Havlove drámy, s humorom a iróniou, ktoré sú častým nástrojom umenia s politickým odkazom. Piačekovo dielo, rovnako ako aj ostatné práce prezentované na výstave, nás nabádajú k otvorenosti, ku kritickému uvažovaniu, no zároveň i k sebakritike.

Prechádzka po výstave je – rovnako ako posledných tridsať rokov novodobých dejín – „prechádzkou“ po ceste, smerujúcej od revolučných ideálov cez predstavu o konci veľkých rozprávaní a konci dejín až k pochopeniu, že demokracia je stav, ktorý nie je udržiavaný automaticky, ale vyžaduje aktivitu každého z nás. Umelkyne a umelci nám pripomínajú, že sloboda prejavu nie je len o slobode, ale aj o osobnej a kolektívnej zodpovednosti za stav sveta.

Lenka Kukurová, kurátorka

Nad podujatím prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Veľkorozmerná maľba slovenského autora k pádu Berlínskeho múru na stene Veľvyslanectva SR v Berlíne

Oto Hudec, Korene hlbšie ako múry

http://www.kunsthallebratislava.sk/event/oto-hudec-korene-hlbsie-ako-mury

Pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru v Nemecku a revolučných udalostí Novembra 89 na Slovensku vznikla na fasáde Slovenského veľvyslanectva v Berlíne veľkorozmerná maľba súčasného slovenského umelca Ota Hudeca. Vyše štyridsaťmetrové dielo zameriava pozornosť na symboliku spájania, ktorá je inšpirovaná vzťahmi v prírode.

Maľba s názvom Korene hlbšie ako múry zobrazuje dva stromy oddelené múrom, ktorých korene sú navzájom prepojené. Hudec o svojej monumentálnej práci hovorí: „Medzi stromami funguje komunikačné spojenie. Prostredníctvom koreňových systémov, húb a mikroorganizmov si stromy navzájom vymieňajú informácie. Stromy nie sú osamelými jedincami, ale sú súčasťou komplexného organizmu, ktorého zložky sa navzájom podporujú. Ľudské komunity fungujú na podobných princípoch. Aj napriek múrom prebieha vzájomná komunikácia. Naše vzťahy sú dôležitejšie ako naše rozdiely.“ Dielo vo verejnom priestore Berlína vytvorené k výročiu revolučných udalostí tak symbolicky pripomína dôležitosť občianskej angažovanosti, princípov podpory a solidarity, ale aj nevyhnutnosť rešpektu k prírode.

Maľba vznikla na základe umeleckej súťaže iniciovanej Veľvyslanectvom SR v Berlíne, v spolupráci s Kunsthalle Bratislava a kurátorkou Lenkou Kukurovou a s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Umeleckej súťaže sa zúčastnili renomovaní súčasní slovenskí umelci a umelkyne: Radovan Čerevka a Janka Duchoňová, Jana Kapelová, Zorka Lednárová, Ilona Németh, Martin Piaček a Anetta Mona Chisa.

Víťazný návrh bol vybraný slovensko-nemeckou odbornou porotou, v ktorej zasadli: Franciska Zólyom (riaditeľka Galerie für Zeitgenössische Kunst Leipzig, kurátorka Nemeckého pavilónu na Biennale di Venezia 2019), Verena Tintelnot (kurátorka súčasného umenia, Lipsko), Nina Vrbanová (poverená riaditeľka Kunsthalle Bratislava), Lenka Kukurová (kurátorka a teoretička súčasného umenia), Peter Lizák (veľvyslanec Slovenskej republiky v Nemecku), Ivo Hanuš (riaditeľ Slovenského inštitútu v Berlíne) a Oscar Buvalič (diplomat).

Maľbu realizovalo košické Natreto Studio.

Veľkorozmerné umelecké dielo na fasáde Veľvyslanectva SR vo verejnom priestore nemeckej metropoly je unikátny spôsob, ako si pripomenúť výročie významných udalostí na ceste k demokracii. Slovenské veľvyslanectvo sa nachádza v blízkosti Postupimského námestia, ktoré bolo pred rokom 1989 na hranici západného a východného Berlína a bolo rozdelené Berlínskym múrom. Maľba Ota Hudeca pripomína nielen spomínaný múr, ktorý už padol, ale aj na mnohé ďalšie symbolické, či skutočné múry, ktoré stále stoja a je nutné ich zbúrať. Dielo bude odhalené v deň 30. výročia pádu Berlínskeho múra dňa 9.11. 2019 za účasti umelca a diplomatickej delegácie.

Na Slovensku budú mať diváci možnosť prezrieť si maľbu v zmenšenom rozmere na výstave Moc bezmocných v Kunsthalle Bratislava.

Oto Hudec (*1981, Košice) je slovenský umelec a pedagóg. Pravidelne vystavuje na Slovensku i v zahraničí. Vo svojich prácach umelec reflektuje otázky migrácie, národnostných menšín, ekológie či vplyvu globalizácie na životné prostredie.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Súčasťou výstavy Moc bezmocných je aj paralelná výstava diela Rudolfa Síkoru - Výkričník (1974-2018), inštalovaná vo verejnom priestore Kunsthalle EXT (nová výstavná plocha na Treskoňovej ulici).

http://www.kunsthallebratislava.sk/event/rudolf-sikora-vykricnik-1974-2018